Zamestnávatelia v priemysle: Najlepší sociálny balíček je zdravé podnikateľské prostredie

Slovensko môže už zajtra urobiť veľký krok vedľa. Ak parlament schváli narýchlo vymyslené predvolebné sociálne opatrenia za stovky miliónov eur, ich rozsiahle negatívne následky pocítia ešte ďalšie generácie. APZ, ktorá v tripartite zastupuje viac ako 450 priemyselných firiem, preto vyzýva politikov, aby sa na pokračovaní 58. schôdze NR SR zachovali zodpovedne.

„Naša krajina a jej občania potrebujú kvalitné koncepčné riešenia. Žiadne sociálne balíčky neprinesú ľuďom toľko, čo zdravé podnikateľské prostredie. Práve zdravé podnikateľské prostredie je najlepším sociálnym balíčkom,“ konštatuje generálny sekretár APZ Andrej Lasz na margo sociálnych opatrení, ktoré bude parlament schvaľovať len tri dni pred voľbami.

Priemyselné firmy pripomínajú, že aj tieto na prvý pohľad prospešné opatrenia, finančne kryjú firmy a ich zamestnanci prostredníctvom svojich daní a odvodov. Podľa APZ je preto neadekvátne, aby ich politici takto neuvážene rozhadzovali.

Pre porovnanie, zamestnávatelia na Slovensku platia na 100 eur hrubej mzdy dodatočné vedľajšie náklady vo výške 37 eur, čo je nad priemerom krajín Európskej únie, aj celej eurozóny. Len podiel príspevkov na sociálne poistenie hradené zamestnávateľom predstavuje na celkových pracovných nákladoch 23,5 %. Vyšší podiel vykazuje iba Česká republika. Ostatné krajiny, ako napríklad Poľsko, Maďarsko či Portugalsko zaťažujú zamestnávateľov o 4 až 9 percentuálnych bodov menej. Navyše, podiel príspevkov na sociálne poistenie má na Slovensku najvyšší prírastok spomedzi všetkých skúmaných krajín (v roku 2018 bol o 2,7 percentuálnych bodov vyšší ako v roku 2011).

APZ a jej členský Zväz automobilového priemyslu SR pritom v komunikácii s vládou dlhodobo presadzujú riešenia, ktoré by ľuďom priniesli skutočné pozitíva. Tie však zostávajú bez odozvy, často aj napriek prísľubom na ich realizáciu. „Od príslušných rezortov sme dostali prísľub, že do legislatívneho procesu predložia návrh právnej úpravy s cieľom oslobodiť vyplácanie 13. a 14. platu od odvodov a daní na strane zamestnancov aj zamestnávateľov minimálne do výšky priemerného mesačného platu zamestnanca. Žiaľ, opäť sme sa napokon nikam nepohli,“ upozorňuje Alexander Matušek, prezident ZAP SR. Zamestnávatelia sa s takýmto prístupom stretli aj v prípade návrhu vytvoriť účinný mechanizmus na podporu udržania kvalifikovaných zamestnancov a ich pracovných návykov v čase stagnácie ekonomického vývoja – tzv. Kurzarbeit.

„Vláda sa naozaj odmietla zaoberať návrhmi dôležitých opatrení, ktoré by pomohli firmám aj ich zamestnancom. Odôvodnila to tým, že sa nachádzame na konci volebného obdobia. Na druhej strane, zo dňa na deň prišla s nesystémovým návrhom na zdvojnásobenie prídavkov na deti či zavedením 13. dôchodku. Neštítila sa pritom zneužiť skrátené legislatívne konanie. Nie sme proti zvyšovaniu dávok  pre rodiny či seniorov, každý takýto krok však musí prejsť v právnom štáte riadnym legislatívnym konaním,“ uzatvára Andrej Lasz.

APZ verí, že nová vláda bude k podnikateľskému prostrediu a ku komunikácii
so zamestnávateľmi pristupovať zodpovednejšie, a to so zreteľom na to, že práve firmy a ich zamestnanci tvoria v krajine dôležité hodnoty.