Vzdelávanie na Slovensku neplní svoju funkciu. Slovensko potrebuje odvážneho ministra, tvrdia zamestnávatelia

O potrebe všeobecnej školskej reformy sa na Slovensku diskutuje už niekoľko rokov, no vpred sa posúvame veľmi pomaly. Čiastkové riešenia úspech neprinesú. Prioritou budúcej vlády musí byť vzdelávanie. Nevyhnutné sú odvážne zmeny, ktoré sú dôležitým predpokladom úspechu našej krajiny. Svoje doterajšie úspechy a ďalšie ciele zamestnávatelia prezentovali na VII. ročníku konferencie k tranformácii odborného vzdelávania a prípravy “…Aby každý absolvent mal uplatnenie…” 21. januára Bratislave za účasti predstaviteľov škôl, firiem, vlády, odborárov, VÚC či politických stán. 

Veľký počet škôl na počet obyvateľov a s tým spojená diskutabilná kvalita výučby a pripravenosti absolventov či pretrvávajúci nesúlad štruktúry odborov so zmenami na trhu práce. To sú tri najväčšie nedostatky, ktoré slovenské firmy vnímajú ako ďalšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenka.

Žiaci pri výbere povolania nemyslia na uplatnenie

Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra približne 65 % žiakov, ktorí nastupujú na základné školy, bude v budúcnosti vykonávať povolania, ktoré dnes ešte neexistujú. „Cez Radu zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania (RZSDV) budú naše ďalšie kroky smerovať k posilneniu kariérneho poradenstva pre žiakov základných škôl cez Centrá orientácie. Dnes ich pri rozhodovaní o povolaní ovplyvňujú najmä rodičia,“upozorňuje Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov, ktorá je jedným z členov rady. Rodičia pritom ani dnes mnohé súčasné učebné odbory nepoznajú, pretože vznikli len nedávno. Výsledkom je, že 64 % absolventov stredných škôl sa uplatňuje mimo odbor vzdelania, ktorý študovali.

Súčasťou konferencie bola panelová diskusia s predstaviteľmi politických strán o budúcnosti vzdelávania.

Kvantita nedáva šancu kvalite

V západných krajinách, ktoré majú porovnateľnú veľkosť so Slovenskom, sa počet stredných škôl pohybuje medzi 100 – 300. V Singapure ich je osem. Na Slovensku je aktuálne viac ako 800 stredných škôl na 5,4 milióna obyvateľov. Ich naplnenosť dosahuje len okolo 40 %. Zamestnávatelia chcú preto pokračovať v presadzovaní redukcie s cieľom zlepšiť kvalitu. Štát by mal podľa nich sprísniť podmienky hodnotenia kvality škôl a tie nekvalitné  rušiť alebo zlučovať. Do úvahy treba brať i skutočnosť, že vzhľadom na demografický vývoj výrazne klesá počet žiakov, ale sieť škôl zostáva zachovaná. Problémom je i financovanie, keď sa pri súčasnom systéme stáva zo žiaka tovar.

Zamestnávatelia sa v transformácii odborného vzdelávania a prípravy angažujú už od roku 2012. Dôležitú úlohu zohrávajú aj pri napredovaní systému duálneho vzdelávania, v ktorom v roku 2019 študovalo 5 854 žiakov s možnosťou výberu zo 78 odborov a praxe v 682 firmách. Doposiaľ 80 % duálneho vzdelávania tvorili najmä automobilové a strojárske odbory, v súčasnosti sú už zapojené aj obchodné reťazce a banky.Ide prevažne o veľké firmy. Ďalším cieľom RZSDV je preto vytvorenie podmienok pre širšie zapojenie malých a stredných firiem. Tie totiž na vstup nemajú finančné ani personálne kapacity.

Tlačová konferencia o nevyhnutných zmenách vo vzdelávaní. Za predsedníckym stolom zľava: Andrej Hutta (predseda RZSDV a člen Prezídia AZZZ SR), Mário Lelovský (1. viceprezident RÚZ), Alexej Beljajev (prezident APZ), Andrej Lasz (generálny sekretár APZ).

Reformu potrebujú aj vysoké školy

V otázke prispievania vysokých škôl ku konkurencieschopnosti krajiny sa Slovensko za posledných 10 rokov výrazne prepadlo. V meraniach krajín OECD nás predbehla Česká republika, Poľsko aj Maďarsko. Za nami je len Grécko, Turecko a Rumunsko. Alarmujúca je i „nadprodukcia“ absolventov spoločensko-vedných odborov. Celkovo viac ako polovica (54 %) absolventov vysokých škôl sa uplatňuje mimo odbor vzdelania, ktorý študovali. Ich očakávania sú však počas štúdia iné a drvivá väčšina počíta s prácou v odbore. „Vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku neplní svoje poslanie a nepripravuje mladých ľudí na úspešný a pre spoločnosť prospešný život. Neistý vývoj svetovej ekonomiky, ktorý prinesie zmeny v štruktúre ekonomík jednotlivých krajín, ako aj rýchly nástup digitálnych technológií, sú dva významné trendy, kvôli ktorým sa realizácia komplexnej reformy vysokých škôl stáva nielen potrebnou, ale už nevyhnutnou. Inú možnosť na Slovensku nemáme,“ konštatuje Mário Lelovský, 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov. Zamestnávateľské zväzy predložili návrh reformy terciárneho vzdelávania ministerke školstva už pred dvoma rokmi.

VII. ročník konferencie k transformácii odborného vzdelávania a prípravy „…Aby každý absolvent mal uplatnenie…“

Slovenské vysoké školy opúšťa takmer dvojnásobok absolventov druhého stupňa v porovnaní s priemerom krajín OECD. Pritom kvalitné a na prax zamerané 3-ročné bakalárske štúdium je vo vyspelých krajinách najviac obľúbenou formou štúdia. Vyššie zdroje, potrebné pre zvýšenie kvality na všetkých stupňoch, môže priniesť práve skrátenie priemerného trvania terciárneho vzdelávania z 5 na 4 roky. Reforma by podľa zamestnávateľov mohla priniesť 170 miliónov eur ročne, ktoré by boli určené v prvom rade na zvýšenie platov pedagógov, aby sa zvýšila motivácia pre najlepších absolventov zostať na škole a učiť.

„V kontexte súčasného stavu štruktúry odborov na stredných a vysokých školách a veľkej produkcie absolventov, ktorých zameranie už spoločnosť nepotrebuje, sa budeme musieť v oveľa vyššej miere zamerať na celoživotné vzdelávanie Slovákov a rekvalifikácie,“uzatvára Andrej Hutta, predseda Rady zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania a člen Prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. Prieskumy však ukazujú, že približne polovica Slovákov sa po skončení školy viac nevzdeláva. Mnohé štúdie zároveň upozorňujú na to, že v priebehu nasledujúcich rokov bude nutné pracovne preškoliť viac ako 100 miliónov ľudí z 12 najväčších ekonomík sveta. Zmeny, ktoré na trh práce prinesú technológie, samozrejme, neobídu ani Slovensko.