TS APZ k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020 a spôsobu počítania príplatkov za prácu

Návrh rozpočtu dostatočne nereflektuje na zhoršenie ekonomického vývoja. APZ žiada o stimuly pre podnikateľov a výraznejšiu podporu vedy a výskumu.

O návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020 diskutujeme v čase, keď ekonomické ukazovatele a prognózy renomovaných analytikov jasne naznačujú nielen zhoršenie ekonomického vývoja, ale aj 80 % pravdepodobnosť recesie ekonomiky Európskej únie. Navrhnutý rozpočet podľa priemyselných zväzov na tieto vyhliadky takmer vôbec nereflektuje. Naopak, zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

APZ preto na rokovaní HSR SR požiadala o bezodkladné zapracovanie niekoľkých pripomienok, respektíve opatrení, zameraných na stimul podnikateľského prostredia, podporu vedy a výskumu či vzdelávania.

APZ za veľké negatívum považuje, že výdavky na podporu vedy a výskumu nezískali ani v rozpočte na rok 2020 vyššiu váhu. Nebyť dočasného vplyvu prostriedkov z eurofondov, výdavky štátu rastú najmä prostredníctvom povinného zvyšovania odmien zamestnancov vo vedeckých inštitúciách. Modernizáciu našich firiem musíme riešiť komplexne. „Navrhujeme preto bezodkladne zaviesť
200 % superodpočet pri zavádzaní technológií súvisiacich s konceptom Priemysel 4.0. Toto opatrenia bude mať do budúcnosti pozitívny dopad na štátny rozpočet vďaka zvýšeniu produktivity práce a zvýšeniu pridanej hodnoty. Žiadame tiež zavedenie superodpočtu na podporu mladých výskumných pracovníkov. V tomto prípade je odhadovaný dopad na štátny rozpočet približne 12 miliónov eur ročne,“ upresňuje generálny sekretár APZ Andrej Lasz.

Podnikatelia naďalej trvajú aj na oslobodení 13. a 14. platu od daní a odvodov do výšky priemernej mzdy. Priemyselné podniky bezodkladne potrebujú aj zvýšenie podielu výnosov z predaja emisných povoleniek systému schémy EU ETS investovaných do modernizácie a ekologizácie priemyselných podnikov a postupné znižovanie cien elektrickej energie na úroveň porovnateľnú s okolitými krajinami. „Uvedomujeme si, že všetky tieto opatrenia budú mať mierny dopad na štátny rozpočet. Tento je však možné pohodlne pokryť z prostriedkov uvedených v kapitole Všeobecná pokladničná správa, kde je rezerva vo výške viac ako pol miliardy eur,“ vysvetľuje generálny sekretár APZ Andrej Lasz s tým, že rozpočtovanie explicitne nealokovaných rezerv výrazne znižuje transparentnosť rozpočtu.

Októbrové rokovanie tripartity.

Vývoj plnenia rozpočtu na rok 2019 potvrdzuje skutočnosť, že zostavenie vyrovnaného rozpočtu bolo len formálnou odpoveďou na politický tlak verejnosti. Očakávaný schodok vo výške 640 miliónov eur je pokračovaním neplnenia rozpočtových cieľov. Tento priebeh je alarmujúci s ohľadom na skutočnosť, že slovenská ekonomika zažila vrchol výkonnosti a vláda od roku 2016 získala na daňovo odvodových príjmoch dodatočných 5,3 miliardy eur.

Tripartita dnes rokovala aj o návrhoch, ktoré majú potenciál aspoň čiastočne zmierniť obrovský nárast mzdových nákladov zamestnávateľov. Nakoľko sa majú príplatky za prácu valorizovať podľa rastu priemernej mzdy až v roku 2021, minister práce na dnešnom rokovaní tripartity predstavil svoje návrhy na výpočet príplatkov za prácu v roku 2020, keď sa minimálna mzda vyšplhá na rekordných 580 eur. „Stalo sa tak po veľkom nátlaku zamestnávateľov v priemysle na predsedu vlády Petra Pellegriniho. Ak by sa príplatky za prácu odvíjali budúci rok od minimálnej mzdy, mnohé firmy by museli pristúpiť ku krízovým opatreniam,“ upozorňuje Andrej Lasz.

Minister práce prišiel s tromi variantmi. Prvým je, že sa príplatky budú v roku 2020 počítať tak ako doteraz, a teda z minimálnej mzdy. Druhým návrhom je, že sa príplatky budú už budúci rok valorizovať podľa rastu priemernej mzdy. Tretím variantom je ponechať aktuálnu výšku príplatkov aj v budúcom roku. „Možnosť číslo tri je pre nás, samozrejme, najprijateľnejšia. Žiaľ, ak bude ktorýkoľvek návrh súčasťou poslaneckej novely zákona o minimálnej mzde, podľa ktorej majú najnižšie hrubé zárobky od roku 2021 dosahovať 60 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov, nepodporíme ho. Takýto scenár zásadne odmietame a vopred na to upozorňujeme,“ dodáva generálny sekretár.

Búrlivá debata sprevádzala aj tému vyplácania príplatkov na rekreačné poukazy zamestnancov. APZ dlhodobo presadzuje, aby tieto bolo možné uhrádzať zo sociálneho fondu zamestnávateľa. Na príspevky na pobyty v zahraničí sa tento fond bežne používa. „Ak by to schválila domáca odborová organizácia zamestnávateľa, nevidíme v tom problém. Proti takémuto návrhu nenamietal ani premiér. Preto priam teatrálnemu odporu zástupcov KOZ SR nerozumieme,“ zakončuje Lasz. Išlo by pritom zo strany štátu o signál zahraničným firmám, že na Slovensku sa predsa len oplatí zostať.