Tlačová správa: Nesystémové zvyšovanie minimálnej mzdy nie je riešenie. Poďme hovoriť o tom, ako zvýšiť čistú mzdu zamestnanca

O zvýšení minimálnej mzdy na Slovensku na 600 eur sa začína hovoriť v čase, keď sa firmy vyrovnávajú s niekoľkými opatreniami, ktoré im výrazne zasiahli do rozpočtov, plánov výrob, mzdovej politiky či systému sociálnych benefitov pre zamestnancov. Môže to ohroziť budúcnosť hospodárstva a pracovné miesta Slovákov.

„Problém nie je v tom, že zamestnávatelia nechcú, aby zamestnanci zarábali viac. Problém je v tom, ako to chce vláda opäť dosiahnuť. My navrhujeme, aby sme v sociálnom dialógu hľadali spôsoby, ako zvýšiť čistú mzdu zamestnanca. Napríklad prostredníctvom zníženia odvodového alebo daňového zaťaženia a nie na úkor tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Slovensko má 4. najvyšší podiel nákladov na prácu na celkovej daňovo-odvodovej záťaži v Európskej únii,“ povedal Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.

Z finančnej analýzy Slovak business agency vyplýva, že modelová spoločnosť zaplatí na Slovensku takmer 52 % zo svojho podnikateľského zisku na všetky daňové, odvodové a poplatkové povinnosti, čo je výrazne viac ako priemer krajín Európskej únie, ktorý je na úrovni približne 43 %. Priemer v krajinách V4 dosahuje okolo 47 %.

Téma minimálna mzda by sa mala odpolitizovať. Jej výška by sa mala určovať na základe zrozumiteľného zákonného mechanizmu.

Asociácia priemyselných zväzov ako zástupca zamestnávateľov v automobilovom, strojárskom, elektrotechnickom, hutníckom či baníckom priemysle dlhodobo deklaruje aj to, že téma minimálna mzda by sa mala odpolitizovať.  Jej výška by sa mala určovať na základe zrozumiteľného zákonného mechanizmu. „Rast alebo pokles minimálnej mzdy v národnom hospodárstve by mal vychádzať predovšetkým z ekonomických analýz. Napríklad z predikcie rastu alebo poklesu HDP a predpokladanej inflácie, vplyvu rastu minimálnej mzdy na náklady zamestnávateľov či vplyvu minimálnej mzdy na rast alebo pokles zamestnanosti,“ upresňuje Andrej Lasz.

Nesystémové zásahy vlády do sociálneho dialógu, ako napríklad výška minimálnej mzdy či sociálne balíčky zavádzajúce príplatky, majú za následok nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia a znižovanie konkurencieschopnosti. Nie sú však podložené nárastom produktivity. „Rast minimálnej mzdy zároveň výrazne prekračuje Štatistickým úradom definovaný rast inflácie a rast životných nákladov,“ dodáva generálny sekretár.

S prihliadnutím na cyklický vývoj ekonomiky si APZ dovoľuje upozorniť, že neprimerané zvyšovanie mzdových nákladov zamestnávateľov, môže spôsobiť zánik pracovných miest na Slovensku. Hospodársku recesiu naznačuje aj fakt, že už v prvom mesiaci roku 2019 bolo nahlásených niekoľko hromadných prepúšťaní.