Slovenský priemysel žiada o vyššie príspevky z Envirofondu

Významné podniky slovenského priemyslu žiadajú prostredníctvom Asociácie priemyselnýchzväzov (APZ), Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) a Klubu 500 vládu Slovenskej republiky, aby zvýšila podporu, ktorú tieto firmy dostávajú prostredníctvom Environmentálneho fondu. Podpora štátu totiž trvalo klesá, a to napriek tomu, že príjmyEnvironmentálneho fondu z predaja emisných povoleniek stúpajú. Firmy požadujú, aby Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo financií SR použili maximum takto získaných prostriedkov na podporu projektov, ktoré pomáhajú znižovať negatívne dopadypriemyselnej výroby na životné prostredie. Práve to je účel zavedeného systémuobchodovania s emisnými povolenkami.

Dotknuté firmy dnes spolu zamestnávajú viac ako 23-tisíc zamestnancov. Dostávajú sa do problémov nielen v súvislosti s koronakrízou, ale aj kvôli vysokým cenám energií. Tie tlačí nahor aj rastúca cena povoleniek. Od roku 2016 vyzbieral štátny Environmentálny fond z predaja povoleniek 625 miliónoveur. Podporu slovenského priemyslu z tejto vyzbieranej sumy však fond každoročne znižoval.

„Žiadame, aby štát zmenil takýto prístup a aby v maximálnej možnej miere prerozdelil výnosy Envirofondu získané z predaja emisných povoleniek v rámci už existujúcich schém štátnej pomoci,“priblížil Milan Veselý, viceprezident APZ a zároveň prezident Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslua geológie SR. Pravidlá Európskej komisie, ako aj schválená schéma štátnej pomoci predpokladajú,že finančné prostriedky získané z nákupu emisných povoleniek sa použijú na ekologizáciu priemyslu,kompenzácie nepriamych CO2 nákladov firmám a na zatepľovanie verejných budov.

Slovensko ide opačným smerom

Namiesto navyšovania objemu financií na podporu projektov došlo na Slovensku, napríklad v prípade kompenzácií CO2 nákladov, k poklesu objemu financií z 10 miliónov eur v roku 2017 na 4 milióny eurv roku 2019. A to napriek tomu, že príjmy Environmentálneho fondu z predaja povoleniek stúpli takmer trojnásobne. Iné krajiny za rovnaké obdobie zvýšili kompenzácie CO2 nákladov. Nórsko zo 43 na 127 miliónov eur (+295 %) a Nemecko z 202 na 567 miliónov eur (+281 %).

Predstavitelia priemyslu konštatujú, že štát musí mať záujem na výraznejšej podpore domácich výrobcov, ktorí sa snažia realizovať nákladné projekty s pozitívnym dopadom na životné prostredie.Vysoké ceny energií na Slovensku dostávajú takýchto výrobcov do konkurenčnej nevýhody vporovnaní s európskou a hlavne ázijskou konkurenciou, ktorá nie je vo svojej cenotvorbe významnelimitovaná nákladným dodržiavaním prísnych ekologických noriem. Zdroje zo schémy štátnej pomocisú jedinými, o ktoré sa môžu uchádzať firmy, napríklad z odvetvia hutníctva, na podporu zavádzania inovatívnych technológií, pretože ich priama podpora z eurofondov je v zmysle pravidiel EÚ vylúčená. Práve s cieľom podpory zavádzania inovatívnych technológií v inak vylúčených odvetviach zaviedlaEurópska komisia systém obchodovania s emisnými povolenkami a zaviedla odporúčania pre využitietýchto zdrojov.

„Bez efektívnej podpory štátu budú naše výrobky postupne vytlačené výrobkami z krajín s násobnevyššou uhlíkovou stopou. Nemalé prostriedky, ktoré štát získava prostredníctvom Envirofondu, by satak mali v maximálnej možnej miere vracať späť do slovenského priemyslu,” dodal Milan Veselý.

Medzi slovenské firmy, ktoré sú najviac ovplyvnené nedostatočnými kompenzáciami z Environmentálneho fondu, patria predovšetkým: Slovalco, a.s.; Duslo, a.s.; SLOVNAFT, a.s.; OFZ, a.s.; Mondi SCP, a.s.; U.S. Steel Košice, s.r.o.; Železiarne Podbrezová, a.s.; Metsa Tissue Slovakias.r.o. a ďalšie.