Rastúce ceny elektriny sú príkladom nákladov dekarbonizácie, žiadame zvýšenie kompenzácií

Vo štvrtok 9. septembra sa v Bratislave uskutočnila expertná medzinárodná konferencia Priemysel na odchode?, ktorú organizoval inštitút INESS v partnerstve s Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy a pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR.

Celkovo 13 rečníkov v dvoch paneloch prednášalo a diskutovalo na tému dekarbonizácie ekonomiky v kontexte prudko rastúcich cien emisných povoleniek a cien elektriny a o dopadoch tejto situácie na slovenský priemysel. Európsky priemysel zažíva šokový rast cien povoleniek a následne aj elektriny, keď ceny oboch za posledný rok narástli o viac než 100 percent.

Ťažisko vystúpení rečníkov bolo v niekoľkých faktoch:

  • Emisný cieľ dosiahnuť 55 % pokles do roku 2030 v EÚ je extrémne ambiciózny a nákladný, ale zároveň už prakticky neovplyvniteľný. Rastúce ceny elektriny sú jedným z prvých hmatateľných prejavov týchto nákladov.
  • Jedinou možnou odpoveďou do budúcnosti je rozsiahla elektrifikácia priemyslu v Európe, ktorá si vyžiada obrovské investície do budovania nových zdrojov a odolnejších sietí.
  • Ani tieto investície nezaistia európskemu priemyslu konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu.
  • Uhlíkové clo (Carbon border adjustment mechanism) by malo zvyšovať ceny zahraničných producentov, ale jeho férové nastavenie je len ťažko dosiahnuteľné.

Veľká časť vystúpení bola venovaná slovenskej politike týkajúcej sa zmiernenia nepriamych dopadov dekarbonizácie. Nepriame dopady sa týkajú tých výrobcov, ktorí sami nie sú emitentmi emisií (pretože sú napríklad elektrifikovaní), ale náklady im zvyšujú rastúce ceny elektriny. To ich znevýhodňuje na medzinárodných trhoch a naopak, zahraničný dovoz zvýhodňuje. Takáto situácia nahráva tzv. úniku uhlíka do zahraničia, keď ekologickú priemyselnú výrobu nahradia dovozy, ktoré často znamenajú násobné zvýšenie celkových emisií.

Na účely kompenzácie vysokých cien elektriny majú slúžiť príjmy z predaja emisných povoleniek. Aktuálne sa však tieto príjmy na Slovensku na kompenzácie využívajú len vo veľmi  malej miere, niekoľkonásobne nižšie ako napr. v Českej republike. To spôsobuje, že niektorí slovenskí výrobcovia majú sťaženú konkurenčnú pozíciu nielen voči Číne a iným krajinám mimo EÚ, ale aj voči iným členským štátom, ako je Nemecko, Francúzsko, či Česká republika. I napriek ochote Ministerstva životného prostredia navýšiť tieto kompenzácie, toto rozhodnutie je závislé na prebiehajúcom vyjednávaní o schodku rozpočtu verejnej správy.

V záujme zachovania výroby a pracovných miest žiadame o zvýšenie kompenzácií a intenzívnejší dialóg.

Jedným zo  sľubných záverov podujatia bol prísľub ministra hospodárstva Richarda Sulíka zriadiť pracovnú skupinu, ktorá by hľadala riešenie pre úpravu a navýšenie kompenzácií nepriamych nákladov priemyslu. Reagoval tak na diskutovanú problematiku počas svojho vystúpenia v domácom paneli rečníkov.

Konferencia Priemysel na odchode? Ukázala, že verejná diskusia o dopadoch klimatických politík EÚ na Slovensku nie je dostatočná. Viac pozornosti by sa malo venovať dopadovým štúdiám a reálnejšiemu plánovaniu kompenzačných mechanizmov.