Podnikanie na Slovensku prestáva byť atraktívne, firmám prekáža najmä nepredvídateľnosť výdavkov na mzdy

Zástupcovia priemyselných firiem prijali 17. mája 2019 na Valnom zhromaždení Asociácie priemyselných zväzov spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú vládu na niekoľko nevyhnutných zmien. Podnikať  na Slovensku je totiž z roka na rok náročnejšie a menej atraktívne. V balíku návrhov sa nachádzajú najmä opatrenia pre posilnenie stability nákladov a predvídateľnosti podmienok v podnikaní.

„Jednou z najväčších bariér v podnikaní na Slovensku je nepredvídateľnosť mzdových výdavkov. Vládu vyzývame, aby prijala opatrenia, ktoré zabezpečia stabilitu. Ide o nevyhnutný predpoklad pre zvýšenie medzinárodnej konkurencieschopnosti a celkovej udržateľnosti slovenských spoločností,“ približuje prezident APZ Alexej Beljajev.

Zamestnávatelia v priemysle sa zhodujú, že cena práce na Slovensku dosiahla svoj strop. Dúfajú, že opatrenia v sociálnej oblasti, ktoré súčasná vláda príjme pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, nebudú financované firmami.

Prezident APZ Alexej Beljajev počas otvorenia Valného zhromaždenia.

„My máme záujem, aby zamestnanci zarábali viac a zvyšovali svoju životnú úroveň. Nejde to však donekonečna na účet tých, ktorí tu vytvárajú pracovné miesta. Sú aj iné cesty, napríklad zvýšenie nezdaniteľnej časti mzdy na úroveň 80 % z výšky minimálnej mzdy,“ tvrdí generálny sekretár APZ Andrej Lasz s tým, že neustále zvyšovanie výdavkov firiem je pre mnohé z nich likvidačné a ľudia tak prichádzajú o prácu.

APZ tiež vo vyhlásení apeluje na vládu, aby prijala opatrenia, ktoré budú zamestnávateľov motivovať k vyplácaniu 13. a 14 platu. Tieto odmeny by podľa nej mali byť oslobodené od odvodov a daní na strane zamestnancov aj zamestnávateľov minimálne do výšky priemerného mesačného platu zamestnanca.

Na Valnom zhromaždení APZ sa zúčastnil aj minister hospodárstva SR Peter Žiga.

Priemyselné zväzy považujú za podstatnú aj systémovosť prijímaných legislatívnych opatrení. Vládu žiadajú, aby dôležité legislatívne zmeny so značným dopadom na podnikateľský sektor neboli prekladané ako poslanecké, ale ako vládne návrhy a prechádzali riadnym pripomienkovým konaním.

spoločnom vyhlásení zároveň vyzývajú na prijatie krokov pre skvalitnenie oblasti školstva. Ak nebudú do praxe zavedené zmeny, ktoré zamestnávatelia dlhodobo presadzujú, školy nebudú vychovávať študentov pre trh práce, ale pre  úrady práce.

„Potrebujeme smerovať rolu zamestnávateľov ako poskytovateľov vzdelávania v systéme duálneho vzdelávania. Treba ich však motivovať, aby chceli vstúpiť do systému duálneho vzdelávania,“ upozorňuje Alexej Beljajev.

Výborným motivačným nástrojom je priama platba. Avšak jej realizácia formou štátnej pomoci ich od vstupu a zotrvaní v duálnom vzdelávaní len odrádza, čo sa môže negatívne prejaviť na počte zapojených spoločností. Na základe analýzy treba nastaviť novú efektívnu sieť škôl v súlade s potrebami trhu práce či zmeniť financovanie škôl podľa ich kvality a uplatnenia absolventov.

Na požiadavky zamestnávateľov v priemysle v oblasti školstva priamo na zasadnutí reagovala ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová.

Prax počas štúdia chýba aj vysokoškolákom. Riešením je oveľa výraznejšie prepojenie priemyslu s technickými univerzitami. Podľa skúseností podnikov je po nástupe do zamestnania potrebné niekoľkomesačné zaúčanie absolventa. Záujem o štúdium humanitných smerov navyše v súčasnosti výrazne prevyšuje záujem študentov o technické smery, čo je v priemyselne orientovanej krajine nelogické. Zamestnávatelia žiadajú zásadnú podporu technického a prírodovedného vzdelávania na školách a opätovne zaviesť povinnú výuku angličtiny, ako aj povinnú maturitu z matematiky. Kvalifikovaní ľudia totiž nechýbajú len vo výrobe, ale aj v oblasti vedy, výskumu a inovácií.

Valné zhromaždenie potvrdilo vo funkcii prezidenta APZ Alexeja Beljajeva a odsúhlasilo prijatie nového člena, ktorým sa stal Slovenský živnostenský zväz.

Prezident SŽZ Vladimír Čizmárik a prezident APZ Alexej Beljajev pri podpise zmluvy o členstve.