Martin Morháč: Nestrašme!

Je káva zdravá alebo škodlivá? Kedysi v 50. rokoch minulého storočia bol urobený výskum o účinkoch kávy. Otázky boli koncentrované na kávu a príliš sa nezaoberali ostatnými životnými zvykmi a prostredím respondenta. Výsledkom bolo, že káva je škodlivá.

(článok je reakciou na štúdiu OECD „The Risk of Automation for Jobs in OECD Countries“)

Dôvod spočíval v tom, že v skúmanom období pili kávu hlavne fajčiari, ale fajčenie nikto nebral do úvahy. Odvtedy desiatky ďalších výskumov potvrdilo opak. Káva je zdraviu prospešná. Napriek tomu stále prežíva mýtus o jej škodlivosti. Dnes sa denne stretávame s rôznymi prieskumami o dopadoch digitálnej transformácie podnikov. Jedným je aj štúdia OECD „The Risk of Automation for Jobs in OECD Countries“. Považujem ju za čiastočný a jednostranný pohľad generujúci mýty, ktoré budeme ešte dlho dostávať zo svojich hláv.

 

  1. Názov – „The Risk of Automation for Jobs“. Táto štúdia hovorí len o rizikách. Ak si ju prečíta bežný čitateľ, určite nadobudne pocit hrozby prinášaný digitalizáciou. Preštudoval som niekoľko iných štúdií, ktoré hovoria vyvážene o tom, že niektoré pracovné pozície budú zanikať, ale zároveň sa budú vytvárať nové posty. Všetky hovoria jednotne, že množstvo novovytvorených miest bude väčšie ako tých, ktoré zaniknú. Príkladom je štúdia Boston Consulting Group spracovaná v roku 2015 pre nemeckú vládu. V nemeckom priemysle predpokladá do roku 2025 zánik asi 600-tisíc pracovných miest, ale vytvorenie viac ako
    900-tisíc. Je pravdou, existuje tu riziko, že práve moje miesto bude zautomatizované. Štúdia OECD sa však vôbec nevenovala tomu, že budem mať príležitosť prejsť na novú pozíciu, väčšinou zaujímavejšiu, tvorivejšiu, menej náročnú fyzicky, menej opakovanú a väčšinou aj oveľa lepšie platenú. Pocit hrozby môžu mať skôr zamestnávatelia, pretože digitálna transformácia im na jednej strane pomôže vyriešiť viaceré problémy zo súčasného akútneho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ale prinesie im potrebu vytvárania úplne nových pracovných pozícií.

 

  1. Štúdia „The Risk of Automation for Jobs“ vychádza z predpokladov očakávaného vývoja v USA, a na základe ďalších kritérií a podmienok to presúva na ostatné krajiny. Kto dnes vie odhadnúť reálny vývoj? Kto dnes vie odhadnúť rozdiel medzi vývojom v USA a ostatným svetom? Je obrovské množstvo faktorov, ktoré to môžu ovplyvniť a ktoré je veľmi ťažko možné určiť vopred. Konkrétne to môžu ovplyvniť krízy, nové technologické objavy, aplikácia disruptívnych technológií do výrobkov, kryptomeny, klimatické zmeny, globalizácia trhov, lokálne vojny, využívanie zdieľanej ekonomiky, zmeny správania sa zákazníkov… Jedným z rozhodujúcich trendov súčasnosti je platformizácia čo najviac sa priblížiť ku kustomizácii pre konkrétneho zákazníka. Prináša výrazné znižovanie opakovanosti. Kým ešte pred 5 – 6 rokmi boli vo výrobe bežné desaťtisícové série, dnes sa často pohybujú v stovkách, desiatkach, až kusoch. Tento trend výrazne zbrzďuje náhradu človeka automatizáciou a robotizáciou. Bolo o nej v štúdii uvažované?

 

Viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Martin Morháč

 

  1. Koho to najviac postihne? Keďže vo výrobe je obvykle akumulovaný najväčší kapitál firmy a výroba je priamym generátorom produkcie, tak pozornosť sa už dlhé roky sústreďuje práve na výrobu. Výsledok štúdie „The Risk of Automation for Jobs“ hovorí, že Slovensko patrí medzi najohrozenejšie krajiny. Vyplýva to z podielu fyzickej výroby na celkovej zamestnanosti. Slovenský priemysel je zameraný na výrobu. Štúdia pritom nezohľadňuje východiskový stav napríklad v automobilovom priemysle. Máme jedny z najvyspelejších fabrík. Slovensko patrí v počte nasadených robotov do prvej desiatky na svete. Robotizácia a automatizácia je najviac aplikovateľná pri rutinných a opakovaných činnostiach. Rozmach nových modelov automobilov prostredníctvom platformizácie a kustomizácie znižuje opakovanosť a tým znižuje aj možnosti rozvíjať automatizáciu vo výrobe.

 

  1. Bude naozaj najviac postov zanikať vo výrobe? Viaceré seriózne štúdie poukazujú na iné rezorty, napríklad na bankovníctvo. Global Perspectives & Solutions z januára 2017 hovorí, že v najbližších 10 rokoch sa očakáva v bankovom sektore pokles počtu pracovníkov zhruba okolo 30 %. Zatiaľ sa málo hovorí o administratívnych pozíciách. Z pohľadu súčasných technológií je tam obrovské plytvanie pracovnou silou. Zoberme si príklad faktúry. Faktúru vystaví niekto v informačnom systéme podniku. Potom ju vytlačí, vypíše „košieľku“, tú niekto schváli, doručí do podateľne. V podateľni sa faktúra zaeviduje, vytlačí adresa adresáta, zabalí a doručí na poštu. Pošta ju prepraví a doručí. U adresáta niekto otvorí obálku, zaeviduje faktúru, „okošeľuje“ ju a doručí na ekonomický útvar, kde ju niekto nahrá do informačného systému. Všetky tieto úkony sú rýchlo nahraditeľné jednoduchou komunikáciou dvoch informačných systémov.

 

Digitálna transformácia je cestou na zvyšovanie konkurencieschopnosti firiem, je cestou prinášať zákazníkom nové pridané hodnoty. Pred 80 rokmi bolo na Slovensku zamestnaných v poľnohospodárstve viac ako 50 % dospelých ľudí, dnes je to menej ako 3 %. Počas tých 80 rokov neboli ulice plné nezamestnaných, len sa ľudia museli preorientovať na iné zamestnanie. Uvedomme si však, kam sa posunul život vďaka tejto transformácii.

Sme na prahu podobných zmien. Pravdepodobne bude táto transformácia rýchlejšia než tá poľnohospodárska, to však neznamená, že by sme sa mali vzájomne strašiť alebo sa jej báť. Mali by sme sa na ňu pripravovať. Je to veľká príležitosť zaradiť sa k najvyspelejším krajinám. Len to musíme zvládnuť. Základ tejto zmeny musí vychádzať zo vzdelávacieho systému. Musíme ho nastaviť tak, aby dokázal pripraviť ľudí na prichádzajúce zmeny.

Autor článku: Martin Morháč, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR