Kurzarbeit s finančným limitom prepúšťanie zmierni, no nezastaví

Slovenský model kurzarbeitu, ktorý vláda predstavila v rámci ďalšieho rozšírenia pomoci pre zamestnávateľov a zamestnancov, nemusí byť dostatočným nástrojom na udržanie zamestnanosti. Prekážkou je strop vo výške 880 eur, ktorý predstavuje 80 % priemernej mzdy na Slovensku. Kurzarbeit nie je príspevok pre firmu, ale pre zamestnanca. Ak má byť pre neho skutočnou pomocou, musí vychádzať z jeho konkrétnej mzdy.

Pre ľudí vo výrobe to nemusí stačiť

Platy zamestnancov v priemyselnej výrobe sú často vyššie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve. Platí to aj pre radových zamestnancov, ktorým priemernú mzdu zvyšujú príplatky za zmennosť, za prácu cez víkend a v noci či za prácu v rizikovom prostredí.

Na Slovensku sme v posledných rokoch pozorovali rast miezd predbiehajúci produktivitu. Spôsobila to najmä celospoločenská objednávka komunikovaná štátom.

„Je paradoxom, že dnes, v zlých časoch, nepomôžeme práve zamestnancom, ktorí vo forme odvodov či priamych a spotrebných daní prispeli v minulých rokoch do systému najviac. Tak, ako ani dane a odvody nie sú limitované vopred určenou výškou, nemala by byť limitovaná ani pomoc v horších časoch,“ konštatuje generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz.

Vo výške pomoci sme na chvoste EÚ

Za dôležité ešte považujeme dodať, že kurzarbeit je moderné opatrenie, ktoré okolité štáty uplatňujú bežne pri znížení dopytu a zhoršení ekonomickej situácie podniku. Pôvodne bolo určené práve ako pomoc pre ľudí pri prírodných udalostiach, akými sú povodne či zemetrasenia, od ktorých sa ochorenie COVID – 19 líši len mierne.

Cieľom kurzarbeitu je krátkodobo prispieť  zamestnancovi na mzdu tak, aby neprišlo k jeho prepusteniu a zániku pracovného miesta. Príspevok pre zamestnanca sa v zahraničí pohybuje od 80 % (Slovinsko, Švajčiarsko, Taliansko, VB), cez 90 % (Švédsko, Rakúsko) po 100 % (Írsko, Dánsko, Holandsko, Nórsko). Zároveň, mnohé krajiny ako Anglicko, Francúzsko či Nemecko majú navyše odpustené odvody.

V slovenskom priemysle, kde zamestnanec z dôvodov zmennosti často zarába viac ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve, príspevok štátu zďaleka nedosahuje 80 percent jeho mzdy a je výrazne nižší ako v ostatných krajinách EÚ. Na záchranu pracovných miest zamestnancov, ktorí do systému dlhodobo prispievali najviac, štát prispeje najmenej.

„Systém opatrení, ktorý bol predstavený, je krok správnym smerom. Dnes však potrebujeme, aby bol tento krok ešte odvážnejší a razantnejší v záujme záchrany a udržania našej konkurencieschopnosti,” dodáva na záver generálny sekretár APZ.