Bez podpory vlády a masívnej kampane budú školy aj naďalej vychovávať naše deti pre úrady práce

Reforma stredoškolského vzdelávania sa dostala do štádia, keď je možné urobiť prvú relevantnú bilanciu. Tri roky reálneho budovania systému duálneho vzdelávania na Slovensku priniesli prvých 113 úspešných absolventov a stále sa zvyšujúci záujem o vstup do systému zo strany zamestnávateľov, škôl i žiakov. Aj napriek tomu reforma zaostáva za očakávaniami zamestnávateľov. Všetci zainteresovaní sa zhodujú v jednom: bez výraznej podpory vlády a masívnej celoštátnej kampane nie je možné očakávať výrazný pokrok reformy vzdelávania na Slovensku.  

Do systému duálneho vzdelávania bolo aktuálne ku konca októbra tohto roku zapojených
3 970 žiakov. Počet zamestnávateľov dosiahol k tomuto istému termínu počet 631. Žiaci sa môžu v rámci systému duálneho vzdelávania učiť na 231 školách, v 161 študijných a učebných odboroch. Pri hodnotení podielu sektorov na počte žiakov sú na prvých miestach: strojnícko-automobilový sektor, elektrotechnický sektor a sektor obchodu a služieb. V rámci regionálneho rozloženia reformy sa najviac žiakov učí v Trenčianskom kraji, nasleduje Žilinský, Nitriansky a Bratislavský kraj.

Prvé tri kraje získali od APZ ocenenie za prínos v počte zapojených žiakov. Prevzali si ho počas
6. ročníka Konferencie k transformácii odborného vzdelávania a prípravy „…aby každý absolvent mal uplatnenie…“, ktorú asociácia zorganizovala začiatkom decembra v Častej-Papierničke za účasti ministerky školstva Martiny Lubyovej, štátneho tajomníka ministerstva práce Branislava Ondruša a približne 130 zástupcov verejnej správy, zamestnávateľov a škôl.

predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška pri preberaní ocenenia počas konferencie „…aby každý absolvent mal uplatnenie…“.

Aj napriek tomu, že sa do reformy duálneho vzdelávania zapája čoraz viac žiakov, škôl i zamestnávateľov, nie sme s týmito počtami ani zďaleka spokojní,“ hovorí Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov. „Až 63 percent absolventov stredných škôl nepracuje vo svojom odbore. Pritom až 38 percent firiem odmieta zákazky pre nedostatok pracovnej sily,“ dodáva.

Neefektívne vynaložené ročné výdavky iba na stredné školstvo predstavujú 250 miliónov eur, plus ďalšie prostriedky sú potrebné na rekvalifikáciu. „Je nám jasné, že hlas zamestnávateľov musí byť stále dôraznejší, inak sa veci nepohnú výrazne dopredu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli reformu komunikovať prostredníctvom Asociácie priemyselných zväzov. Nedávno sme sa stali členom tripartity. Potrebu podpory reformy zo strany štátnej i verejnej správy chceme preto komunikovať aj v rámci tejto platformy,“ myslí si Alexander Matušek, viceprezident Asociácie priemyselných zväzov a prezident Zväzu automobilového priemyslu SR.

Počas uplynulých rokov sa podarilo zrealizovať viacero požiadaviek. Zamestnávatelia vstúpili do vedenia Národného programu duálne vzdelávanie a zvýšenie kvality a atraktivity odborného vzdelávania a prípravy. Prijatá bola aj dôležitá novela zákona 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave. Priniesla viacero pozitívnych zmien. Zjednodušil sa administratívny proces overovania zamestnávateľa, zrušilo sa krátenie normatívu školám, zmenili sa plány výkonov škôl. Plánovanie počtu miest sa realizuje už nielen na triedu, ale aj na žiaka a nadväzuje na verifikáciu potrieb trhu práce. Plán výkonov škôl sa vydáva rozhodnutím predsedu samosprávneho kraja a ministerstvo školstva preberá v tejto súvislosti úlohu kontrolného a odvolacieho orgánu.

Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová počas 6. ročníka konferencie k transformácii odborného vzdelávania a prípravy „…aby každý absolvent mal uplatnenie…“.

Podporu vlády či ministerstiev však zamestnávatelia očakávajú pri vybudovaní centier orientácie  na výber povolania, pri vytvorení novej sústavy študijných a učebných programov a jej implementácie do praxe v roku 2019/2020 či pri podpore rekvalifikácií s prvkami duálneho vzdelávania s cieľom zabezpečiť v krátkom čase dostatok pracovnej sily. Zamestnávatelia preto pri príležitosti tohtoročnej konferencie „…aby každý absolvent mal uplatnenie…“ pripravili akčný plán ďalšieho smerovania odborného vzdelávania a prípravy na roky 2020-2025, ktorý obsahuje tieto body:

  1. Smerovať rolu zamestnávateľov ako poskytovateľov vzdelávania
  2. Na základe analýzy nastaviť novú efektívnu sieť škôl
  3. Zmeniť financovanie škôl podľa ich kvality
    a uplatnenia absolventov s využitím dát Sociálnej poisťovne
  4. Vytvoriť dostatočne veľkú ponuku učebných miest v SDV zamestnávateľmi vo všetkých sektoroch hospodárstva
  5. Zapojiť mestá a obce do činnosti Rady vlády pre OVP a Krajských rád
    pre OVP ako plnohodnotných členov
  6. Sprevádzať žiakov a študentov ZŠ a SOŠ pri výbere povolania, získaní nových kompetencií, získaní úplnej kvalifikácie
    a príprave na prácu
  7. Overovať kvalitu prípravy na povolanie a poskytovať spätnú väzbu

Za mimoriadne dôležité  považujeme aj vytvorenie funkčného systému propagácie. Žiaci ani ich rodičia dnes nemajú dostatok informácií o povolaniach. Vplyv na žiaka pri výbere je skôr náhodný a rozhoduje sa v časovej tiesni v poslednom ročníku základnej školy,“ uzatvára Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.