APZ je oficiálne novým členom Hospodárskej a sociálnej rady SR

Asociácia priemyselných zväzov, ktorá združuje zamestnávateľov v priemysle, je novým členom Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. 

Členstvo APZ potvrdil počas rokovania HSR SR i na tlačovom brífingu po rokovaní minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. „Hospodárska a sociálna rada SR sa rozšírila o nového člena na strane zamestnávateľov – Asociáciu priemyselných zväzov,“ uviedol.

„Ako oficiálne uznaný sociálny partner vlády SR budeme presadzovať záujmy priemyselných podnikov s dôrazom na ich trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť a priaznivejšie podnikateľské prostredie. S našimi odborníkmi sme pripravení prinášať vlastné návrhy na potrebné zmeny zákonov a iniciatívne vstupovať do legislatívneho konania,“ povedal po zasadnutí HSR SR prezident Asociácie priemyselných zväzov Alexej Beljajev.

APZ spája šesť silných priemyselných zväzov do jedného ešte silnejšieho celku. Reprezentuje viac ako 400 spoločností z oblasti automobilového, elektrotechnického, strojárskeho, hutníckeho či baníckeho priemyslu. V HSR SR zastupuje Slovenskú elektromechanickú asociáciu, Zväz automobilového priemyslu SR, Zväz elektrotechnického priemyslu SR, Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR a Zväz strojárskeho priemyslu SR.

Sociálni partneri sa na zasadnutí nedohodli na výške minimálnej mzdy na rok 2019. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ju navrhuje zvýšiť zo súčasných 480 na 520 eur. APZ tento návrh nepodporila. Podľa nej nie je potrebné zasahovať do mzdových politík firiem. 

„Pre nás je dôležitá predvídateľnosť podnikateľského prostredia. Boli by sme radi, keby sa v budúcnosti našiel konsenzus na to, aby minimálna mzda bola stanovovaná na základe exaktných ukazovateľov, na ktorých sa dohodnú sociálni partneri a nebude to len na rozhodnutí ministerstva práce, ako to bolo posledné roky. Stabilita podnikateľského prostredia je základným predpokladom na to, aby tu zostali či prišli zahraniční investori,“ vyjadril sa prezident APZ.

Spoločný tlačový brífing po skončení rokovania.

Dnes, keď firmy intenzívne hľadajú chýbajúcu kvalifikovanú silu na trhu práce, dochádza k zvyšovaniu miezd vo všetkých regiónoch Slovenska. Za minulý rok to bolo v mnohých prípadoch až o 15 %. Nárast miezd na pracovníka v priemysle navyše medziročne vysoko prekračuje nárast produktivity práce. „Ďalšie zvýšenie produktivity si už bude vyžadovať zapojenie digitálnych technológií a automatizácie,“ upresnil Alexej Beljajev.

Ďalšie zvyšovanie nákladov spoločností môže narušiť ich ekonomickú stabilitu a priniesť zvyšovanie cien. Rast alebo pokles minimálnej mzdy v národnom hospodárstve by mal podľa APZ vychádzať z jasne zadefinovaného mechanizmu. „Napríklad z predikcie rastu alebo predpokladanej inflácie, vplyvu rastu minimálnej mzdy na náklady zamestnávateľov, vplyvu minimálnej mzdy na rast alebo pokles zamestnanosti a samozrejme aj z pohybu miezd,“ tvrdí generálny sekretár APZ Andrej Lasz.

APZ sa ako člen HSR SR zameria na témy ako reforma vzdelávacieho systému, ktorý na Slovensku v súčasnosti nekopíruje potreby trhu práce a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v priemysle. Presadzovať bude zmenu v systéme tak, aby uplatniteľnosť absolventov na trhu práce bola kľúčovým aspektom financovania odborného vzdelávania. Do vzdelávania na Slovensku chce priniesť nové prvky ako zriadenie centier orientácie a kariérneho poradenstva či podporu technických predmetov už od materskej školy. Podieľať sa bude na ďalšom zefektívnení systému duálneho vzdelávania. APZ už dnes reprezentuje odbory, o ktoré žiaci prejavili doposiaľ najväčší záujem. Potvrdzujú to aj údaje k 20. 12. 2017, keď z celkového počtu 2508 zapojených žiakov sa 2091 z nich vzdelávalo v odvetviach automobilového, elektrotechnického a strojárskeho priemyslu. Z nich viac ako 60 % vykonávalo prax v členských firmách APZ.

Zamestnávatelia v priemysle chcú presadiť i lepšie podmienky v oblasti vedy a výskumu. „Vďaka APZ sa superodpočet na vedu a výskum zvýšil z 25 na 100 %. Máme ambíciu smerovať ho k 200 % a rozšíriť kategóriu nákladov, na ktoré sa dá superodpočet uplatniť,“ vysvetľuje Alexej Beljajev.

„V zahraničí si spoločnosti môžu uplatniť daňový superodpočet nielen na vedu a výskum, ale aj na nákup akéhokoľvek zariadenia, ktoré spĺňa požiadavky Priemyslu 4.0,“ dopĺňa generálny sekretár APZ.

Spracovateľský priemysel tvorí 1/3 pridanej hodnoty vytvorenej na území Slovenska. Priamo alebo nepriamo v ňom pracujú traja z desiatich zamestnancov.