Analytik Tatra banky Róbert Prega: Tlak na rast miezd v tomto roku zosilnie

Róbert Prega

Čo prinesie rok 2019 priemyselným podnikom? Je správne, ak politické rozhodnutia zasahujú do chodu firiem? Slovenskej ekonomike sa darí, mal by štát začať viac šetriť? Opýtali sme sa analytika Tatra banky Róberta Pregu.

 S rokom 2018 sa z hľadiska ekonomiky skloňovalo slovo úspech. Čo nás čaká v roku 2019?

Vyzerá to tak, že slovenská ekonomika je vo fáze, že za roky 2018 a 2019 budeme konštatovať najsilnejší rast. Rok 2019 sa môže v mnohom podobať na rok 2018. Očakávame, že HDP porastie o 4 %, čo pocítia všetky sektory ekonomiky. Neodrazí sa to len v priemysle, ale aj na spotrebe domácností a investíciách. Vyhliadky sú z tohto pohľadu priaznivé.  Na druhej strane, firmy čaká ešte väčší tlak na rast miezd. Môže za to nízka miera nezamestnanosti. Zamestnávatelia majú problém nájsť kvalitných zamestnancov z tých, čo zostali. Zároveň nevieme znížiť ceny energií pre domácnosti, a to môže byť ďalší z faktorov, ktorý povedie k tlaku na zvyšovaniu platov.

Čo to bude znamenať pre zamestnávateľov v priemysle? Tam je súťaž o zamestnancov najväčšia. 

Čo sa týka priemyselných podnikov, v roku 2019 predpokladáme priaznivé ekonomické podmienky a dopyt po ich výrobkoch, na druhej strane, súťaž o zdroje bude ťažšia. Pre firmy, ktorých konkurencieschopnosť je nižšia a nie sú schopné vyššie náklady premietnuť do cien svojich výrobkov, bude táto situácia náročnejšia.

Hovoríte o priaznivej ekonomickej situácii a dopyte po produktoch, na druhej strane vyšších mzdových výdavkoch. Znamená to, že tržby môžu byť vyššie, ale zisk nižší ako v roku 2018?

Netrúfnem si prognózovať výšku zisku jednotlivých odvetví, ale áno, na to, aby sa zisk udržal, bude potrebné premietnuť vyššie výdavky do cien.

Hlavnou oporou slovenskej ekonomiky sú súkromné podniky.

Aké sú očakávané zdroje rastu pre rok 2019?

Medzi očakávané zdroje rastu v prípade Slovenka patrí rast našich exportných partnerov, z pohľadu našej domácej ekonomiky očakávame pokračovanie nízko úrokového prostredia, ktoré tiež nahráva či už investíciám alebo úverom obyvateľstva, ktoré pomáha jednak realitnému sektoru a v konečnom dôsledku celej domácej spotrebe. Trh práce a rast miezd je kľúčovým zdrojom rastu. Spotreba domácností tvorí viac ako polovicu HDP a je najdôležitejšou zložkou celého rastu.

Rast však so sebou prináša aj riziká. Vieme ich už dnes identifikovať?

Rizík je viac a sú špecifické. Naše prognózy počítajú v rokoch 2020 – 2021 so spomalením tempa rastu oproti roku 2019, a to aj preto, že slovenská ekonomika, ale aj ekonomiky ostatných krajín v strednej Európe a väčšiny ďalších krajín eurozóny, sú už blízko k svojmu potenciálu. Je to prirodzené spomalenie, časť zdrojov rastu je už vyčerpaná. Mnohé riziká sú spojené aj s politickým vývojom. Politici prijímajú v mnohých krajinách rozhodnutia, ktoré môžu mať ekonomické dôsledky a predstavujú riziká. Napríklad obchodné vojny medzi USA a Čínou a neschopnosť nájsť dohodu s Európskou úniou.

Keď už sme pri politických rozhodnutiach, rok 2018  priniesol u nás novinku vo forme príplatkov za prácu v noci, počas sviatkov, v soboty a nedele. Štát zároveň reguluje výšku minimálnej mzdy bez jasne stanoveného vzorca. Je to takto správne?

Hlavnou oporou slovenskej ekonomiky sú súkromné podniky, ktoré musia mať dobré podmienky pre podnikanie. Keď podmienky na podnikanie, aj sériou malých opatrení, ktoré nemusia mať negatívny vplyv hneď, ale z dlhodobého hľadiska, zhoršujeme, naša ekonomika môže potom zaostávať v raste za ostatnými. Prijímajú sa opatrenia, ktoré môžu byť zdanlivo populárne pre obyvateľstvo, ale zároveň zvyšujú náklady podnikov, môžu ohrozovať ich konkurencieschopnosť a tým pádom aj zamestnanosť. Slovensko dnes už nevyniká ani nízkym daňovým zaťažením, ani nízkymi nákladmi práce a ďalšie dodatočné opatrenia, ktoré nielen že zvyšujú náklady, ale mnohé sú ťažko vykonateľné a prinášajú administratívnu záťaž, môžu byť škodlivé.

APZ presadzuje jasne zadefinovaný systém na určovanie minimálnej mzdy. Aký by mali byť podľa vás?

Vieme, že v diskusiách sociálnych partnerov dlhodobo neprichádza k zhode a určite by bolo dobré nadviazať na nejaký vzorec. To, čomu by sa výška minimálnej mzdy mala priblížiť, najlepšie vyjadruje tempo rastu mzdy v reálnej ekonomike. Ušetrí to čas a ekonomická väzba je pravdepodobnejšia. Kroky vlády v podnikateľskom sektore by mali byť predvídateľné a dostatočne vopred ohlásené.

Rozpočet Slovenskej republiky na rok 2019 je zostavený ambiciózne. APZ zastáva názor, že dobrá ekonomická situácia je správnym časom na šetrenie a nie na míňanie. Aký je váš názor?

Mali by sme šetriť viac. Najmä keď vieme, že máme pred sebou dlhodobý trend starnutia obyvateľstva a vo výdavkoch budeme musieť dávať viac na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Na druhej strane, pracujúceho obyvateľstva bude menej a príjmy nižšie. Mali by sme sa na to už dnes pripravovať lepšie.