Aj do pekla dláždia cestu dobré úmysly

Komentár generálneho sekretára APZD Andreja Lasza pre Hospodárske noviny.

Známa ľudová múdrosť hovorí, že „cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“. Toto tvrdenie, žiaľ, často platí aj v politike. Samozrejme, platí, že keď sa tvorí legislatíva, päť ľudí vymýšľa pravidlá, ktoré potom päť miliónov ľudí aplikuje. A práve pri uplatňovaní v praxi neraz nastávajú rôzne situácie, s ktorými sa na začiatku jednoducho nepočítalo.

Aby sme tomu predišli a už na začiatku podchytili čo najviac možných scenárov, máme v legislatívnom procese zavedený inštitút pripomienkového konania. Ten ukladá všetkým štátnym orgánom povinnosť vopred prerokovať akýkoľvek novoprijímaný zákon alebo jeho zmenu so sociálnymi partnermi a s odbornou verejnosťou. Či už ide o riadne 15-dňové, alebo skrátené 7-dňové prerokovanie, dôležité je, že všetky dotknuté subjekty majú možnosť nahliadnuť do pripravovaného znenia a oboznámiť sa s ním. Svojimi pripomienkami následne vedia prispieť k vyladeniu zákona ako takého, vďaka čomu získame na konci dňa ten najlepší možný návrh.

Pripomienkové konanie je jedným zo základných pilierov demokracie. Bez poctivej diskusie na tripartite, ktorá zohľadní postoje rôznych strán, sa dobrá legislatíva robiť nedá. Dodržiavanie základných pravidiel legislatívneho procesu a vedenia sociálneho dialógu totiž má svoj význam. Je dôležitým pilierom predvídateľnosti právneho poriadku a budovania právneho štátu.A keďže pravidlá robia priateľov, je štandardný legislatívny proces najlepším nástrojom na hľadanie riešení a prekonanie akejkoľvek krízy, aj tej inflačnej.

Zároveň platí, že medzirezortné pripomienkovanie neslúži len ako platforma na tlmočenie názorov jednotlivých sociálnych partnerov. Inštitút samotný významne napomáha sociálnemu zmieru v krajine. Ak každý dostane možnosť zapojiť sa do prípravy, odkomunikovať svoj názor a aspoň v krátkej lehote ho                    s partnermi prediskutovať, nik sa necíti vylúčený. Naopak, s výsledným riešením bude viac-menej spokojný, bez ohľadu na to, či v rámci diskusií „vyhral“ alebo „prehral“. Už samotný fakt, že o niečom spolu diskutujeme, prispieva k pokoju zbraní.

Žiaľ, kde končí diskusia, končia riešenia. A to sme videli v posledných dňoch, keď od vzniku myšlienky po jej schválenie v NR SR prešlo len pár dní. Potom tu máme predpisy, ktoré sú v mnohom nedomyslené a v praxi ťažko vykonateľné, zvyšujú deficit a dlh krajiny. A ten raz (prostredníctvom daní) budeme musieť splatiť všetci. Preto dodržujme pravidlá a diskutujme. Aby sme nemali legislatívu, pri ktorej mestá a obce musia vypínať elektrinu, odborári kričať, že to nepomôže a zamestnávatelia volať po transparentnom legislatívnom procese.