Slovensko sa najviac sústreďuje na priemysel. Má na to dostatok síl?

Okrem schopnosti absorbovať inovácie a šíriť ich do ďalších odvetví hospodárstva, zohráva priemysel dôležitú úlohu aj pri vytváraní zamestnanosti. V súvislosti s prechodom na Inteligentný priemysel sa však jeho charakter postupne mení a čelí novým výzvam. Vzhľadom na to, že ide o najväčšieho ťahúňa našej ekonomiky, vkladajú sa doň nemalé nádeje aj pri zvyšovaní konkurenčných výhod Slovenska. Má však dostatočné predpoklady na to, aby zvládol budúce výzvy?

 

JEDEN SILNÝ HRÁČ

Súčasťou príprav na nástup na štvrtú priemyselnú revolúciu je aj pomenovanie faktorov konkurencieschopnosti najsilnejších odvetví a snaha o ich pretavenie do budúcich výsledkov krajiny. Slovenská vláda v roku 2013 v tomto smere schválila aj tzv. Stratégiu inteligentnej špecializácie (RIS3). Pozornosť je venovaná najmä nášmu najsilnejšiemu odvetviu – spracovateľskému priemyslu – a jeho úlohám v tomto procese. Mal by reflektovať nové požiadavky v oblasti výskumu a inovácií, vzdelávania a ľudského kapitálu a takisto v oblasti eko-efektívnosti. Je však dostatočne konkurencieschopný a možno sa spoliehať v tomto procese len na jedného silného hráča? Jeho súčasné postavenie a národohospodársky význam nám napovedia veľa o schopnostiach tohto odvetvia uspieť vo zvyšovaní konkurencieschopnosti v spomínaných oblastiach.

SCHOPNOSŤ NADVÄZOVAŤ VÄZBY 

Hrubá pridaná hodnota v odvetviach spracovateľského priemyslu na Slovensku rastie dlhodobo takmer dvojnásobným tempom v porovnaní s priemerom za celé národné hospodárstvo. Významne však prispieva k tempu rastu hrubej pridanej hodnoty najmä v posledných rokoch, a to najväčšou zásluhou strojárskeho a elektrotechnického priemyslu. V čom teda spočíva význam spracovateľského priemyslu a prečo je stále dôležitý pre dobré fungovanie ekonomiky a tvorbu pridanej hodnoty a zamestnanosti? Odpoveď možno hľadať v jeho schopnosti ľahko nadväzovať väzby s inými odvetviami alebo v prelievaní inovácií z kľúčových priemyselných odvetví do zvyšku hospodárstva.

Z analýzy za rok 2014 vyplýva, že približne pätina pridanej hodnoty bola vytvorená priamo odvetviami spracovateľského priemyslu. Keď sa však pozrieme na celý výrobný reťazec jednotlivých odvetví, zistíme, že mnohé z nich sú naviazané na veľký počet dodávateľov a subdodávateľov so širokým záberom pôsobnosti. Okrem previazanosti samotných priemyselných odvetví vstupuje do hry doprava, skladovanie či iné činnosti firiem poskytujúcich obchodné služby. Po zohľadnení týchto väzieb je v konečnom dôsledku slovenský priemysel zodpovedný až za takmer tretinu celkovej pridanej hodnoty vytvorenej na území nášho štátu.

 Slovensko tiež prešlo významnou zmenou štruktúry pridanej hodnoty generovanej spracovateľským priemyslom. Zatiaľ čo v roku 2000 výraznejšie nedominovalo žiadne z odvetví a približne rovnakou mierou prispievali k tvorbe pridanej hodnoty, v roku 2014 už jasne dominuje automobilový priemysel. Z celkovej pridanej hodnoty, ktorú generuje konečné použitie priemyselných výrobkov je až 14 % naviazaných práve na výrobu motorových vozidiel. Toto odvetvie zároveň zaznamenalo najväčšiu pozitívnu zmenu za obdobie 15 rokov (nárast o 8 p. b.). Na základe input-output analýzy možno povedať, že ide o odvetvie s najvyššími nepriamymi väzbami so zvyškom hospodárstva.

TRAJA Z DESIATICH ĽUDÍ

Situácia je veľmi podobná v prípade zamestnanosti, kde priamo pre spracovateľský priemysel pracovalo v roku 2014 na Slovensku viac než 480 000 ľudí, pričom nepriamo bolo na toto odvetvie naviazaných ďalších približne 120 000 pracovných miest. To znamená, že takmer traja z desiatich zamestnancov pracovali priamo alebo nepriamo pre spracovateľský priemysel. Význam spracovateľského priemyslu pre tvorbu zamestnanosti je nezanedbateľný. Okrem toho, že na Slovensku pre priemysel pracuje priamo asi pätina zamestnaných, priamo a nepriamo je to až 28%, z toho samotný strojársky priemysel vrátane výroby automobilov generuje až 8 % celkovej zamestnanosti. K najväčšiemu skoku smerom k horným priečkam došlo nepochybne v prípade výroby motorových vozidiel. Zvýšil sa aj význam odvetvia výroby kovových konštrukcií pre tvorbu zamestnanosti a došlo k upevneniu pozície obchodu. Na druhej strane z top 12 odvetví v roku 2014 úplne vypadlo pestovanie plodín a chov zvierat.

DÔLEŽITÉ JE PREVIAZANIE S PRÍSLUŠNÝMI SLUŽBAMI

Pre zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu na Slovensku je však dôležité aj jeho previazanie s príslušnými službami. Relatívne novým trendom je v tomto smere zriaďovanie centier zdieľaných služieb priemyselnými firmami, ktoré už na Slovensku postavili svoje výrobné fabriky. Príkladom je výrobca svietidiel Osram, automobilový závod PSA Groupe Slovakia, producent kompresorov Embraco, či automobiloví dodávatelia Johnson Controls alebo Adient. Spolu pôsobí na Slovensku už viac ako štyridsať osem takýchto centier, ktoré dokopy zamestnávajú viac než tridsať tisíc ľudí.

Slovensko sa v súčasnosti sústreďuje najviac na priemysel. Z mnohých strán sa však ozývajú hlasy, že spoliehať sa len na jedno odvetvie je riskantné. Znížiť toto riziko a zabezpečiť prosperitu sa môže podariť, ak si priemyselné spoločnosti budú na Slovensku budovať sieť nadväzujúcich služieb. Toto by mohla byť tiež cesta, ktorá by viedla k zvyšovaniu konkurencieschopnosti samotného priemyslu, k tlaku na produkovanie kvalifikovanejšej pracovnej sily a tiež k zatraktívneniu podnikateľského prostredia na Slovensku.

Zdroj: Monitor hospodárskej politiky 

Úplné znenie článku: TU